Bc. et Bc. Petra Šefčíková

Bc. et Bc. Petra Šefčíková

Odmalička som bola hyperaktívne dieťa, ktoré milovalo pohyb. Ak som nelietala s tenisovou raketou, tak som behala za futbalovou loptou. V škole som sa vždy najviac tešila na telesnú a školu som tiež chodila reprezentovať vo všetkom, v čom sa dalo. K mažoretkám som sa však dostala náhodou, keď som mala asi 10 rokov a s najlepšou kamoškou sme sa rozhodli vyskúšať niečo nové. Moje začiatky sa však spájajú s dnes už neexistujúcim súborom TK Gymnik, kde som strávila 2 roky. Mažoretková palička mi v tom čase naozaj učarovala. Dostala som dobrý základ, no moja (asi vrodená :D) súťaživosť nenechala na seba dlho čakať, chcela som viac a preto som sa rozhodla prestúpiť do Spiritu. V tomto čase však Spirit nebol zrovna na výslní. Celý súbor sa skladal z približne 12 dievčat, Žaža s Maťkou Janákovou akurát preberali všetku zodpovednosť na seba a začínali sme takpovediac od začiatku.

Do Spiritu som hneď zapadla a už v juniorskom veku som dostala príležitosť tancovať v staršej seniorskej kategórii. Neskôr som dostala možnosť nielen pomáhať pri trénovaní mladších kategórií, ale aj trénovať samostatnú kategóriu. V mladom veku niečo ako vysoká škola života. Skúsenosti, ktoré mi už nikto nevezme. Naše deti sa okamžite stali mojím obrovským vzorom. Veľa som sa od nich naučila. Prestupom do Spiritu som však nedostala len tie tanečné a trénerské príležitosti, získala som aj úžasný kolektív a kamošky do pohody aj nepohody. Som nenormálne tvrdohlavá, “nie” pre mňa nie je odpoveď a keď si niečo zaumienim, neexistuje nič, čo by ma dokázalo zastaviť. V Spirite som tiež považovaná za najväčšieho hejtera, ale paradoxne aj sama sebe som najväčším kritikom. Cez moje prísne oko neprejde len tak niečo. Na druhú stranu mi Spirit nedal len obrovskú dávku disciplíny, naučil ma aj vyjadriť svoj názor a postaviť sa za to, čo si myslím, že je správne.

Veci však neboli vždy len ružové. Boli chvíle, kedy som paličku hodila do kúta a viac ju nechcela vidieť. Chvíle, kedy mi mažoretkovanie prestalo dávať zmysel a nenapĺňalo ma tak, ako na začiatku. Chvíle, kedy si aj samotný Spirit prechádzal náročným obdobím. Všetko zlé je však aj na niečo dobré, pretože v tých najťažších momentoch sme pochopili, že to “trénerské” kamarátstvo, ktoré sme si vytvorili, nič len tak nezlomí. Po každej búrke však vyjde slnko a aj vďaka týmto ťažkým obdobiam sme sa posunuli až tam, kde sme teraz. Na druhú stranu, mažoretkovanie bolo častokrát mojím únikom z reality. Keď sa zavreli dvere telocvične akoby všetky moje problémy a povinnosti na chvíľu prestali existovať.

Ako však čas plynul, posunula som sa v živote aj ja. Štúdium v Brne, pracovné povinnosti a deficit voľného času mi už dnes neumožňuje zapájať sa do trénovania detí tak, ako by som si to predstavovala, no i napriek tomu sa snažím prísť vždy, keď je to aspoň trochu možné. V súčasnosti sa v Spirite starám najmä o tie záležitosti, ktoré je možné riešiť aj na diaľku z Brna – sociálne siete, webík, organizácia akcií, či grafické práce, to je moja parketa. Na fotkách a videách ma tiež moc neuvidíte, pretože väčšinou fotím alebo točím práve ja. Občas však doletím aj na tréning a keď ide o twirling, beriem palicu do ruky ako prvá 😀 … Som však nesmierne vďačná, že i naďalej môžem byť súčasťou Spiritu a aspoň malou troškou mu môžem vrátiť to, čo on dal mne počas môjho aktívneho pôsobenia.

Mnohí sa ma častokrát pýtajú, prečo sa venujem práve mažoretkám. Ono to celé vlastne vôbec nie je o mažoretkách, paličke, modrinách, hodinách strávených v telocvični a dokonca to nie je o ani o medailách a úspechoch. Je to o tom, čo mi mažoretkovanie dalo do života a kam ma ako človeka posunulo. Je to o tom, že po dni strávenom “na mažoretkách” síce padnem do postele unavená, ale neopísateľne šťastná a hlavne vďačná za to, že to všetko stále môžem zažívať. Želám si, aby si každý vo svojom živote našiel to svoje “mažoretkovanie”, pretože iba vtedy naozaj pochopíte, o čom tu vlastne píšem. Pocity a emócie, ktoré sa slovami len ťažko dajú vyjadriť. Všetko ostatné je len bonus.

Mažoretky mi vyplnili voľný čas, naučili ma posúvať moje limity, vybudovali vo mne zodpovednosť aj disciplínu. Formovalo ma to ako človeka, no my sme si v Spirite vybudovali druhú rodinu a nerozlučné kamarátstva, ktoré trvajú dodnes. Milujem mažoretkový život, no milujem aj svoj život v Brne. Jediné čo ma mrzí je, že spojiť tieto dva svety je niekedy naozaj náročné.

P.S. So mnou sú stále iba problémy a asi som aj docela ukecaná 😀

Certifikáty a školenia

Certifikát o absolvovaní školenia twirlingu, NBTA (2011)

Certifikát o úspešnom absolvovaní twirlingového semináru pod vedením Terezy Rejlovej (2014)

Certifikát o absolvovaní twirlingového semináru pod vedením Terezy Rejlovej (2015)

Certifikát absolventa školenia vedúcich a trénerov mažoretkového športu, AMaS (2017)

Osvedčenie o absolvovaní odborného seminára pre vedúcich a trénerov, MAC (2017)

Osvedčenie o absolvovaní semináru Tvorba pozitívnej klímy v mažoretkovom športe AMaS (2022)