V ďalšom rozhovore sa nám v duchu “čo na srdci, to na jazyku” trošku viac predstaví Sabínka Jurovatá. Dievča, ktoré je známe svojou vášňou pre zvieratá, tetovania, ale aj nechty, mihalnice a ďalšie skrášľovacie procesy. Už niekoľko rokov drží titul “kráľovná stoličkovej” aj napriek tomu, že už ju zopár jedincov z tohto pomyselného trónu zosadilo. 😀 Nemá zábrany, nerada prehráva a ako sama tvrdí – všetko jej ide od ruky. Aj taká je naša Sabínka.
Sabi, skús sa nám, prosím, na úvod trošku predstaviť. Nech vieme, čo si zač 😀
Ahojte, takže volám sa Sabina, bývam v Jablonici a každý ma spozná asi podľa tetovaní. Začala som tancovať ako 9 ročná, kedy ma na mažoretky prihlásila moja mamina, keďže som kuchársky ani výtvarný krúžok nezvládala a doma ma asi nechcela 
. Myslím, že som mala 16-17 rokov, kedy sa ma Žaža s Barborkou opýtali, či nechcem spolu s nimi začať trénovať. Dlho som rozmýšľala, či to je dobrý nápad ísť do niečoho takého, lebo žiadne skúsenosti som nemala a bola som rada, že sa viem o seba postarať. Ale nakoniec som si povedala, že prečo nie, veď nevyskúšaš, nevieš. A odvtedy sa to ťahá so mnou až dodnes. Najskôr som bola asistentkou trénerky pri kategórii kadet, teraz sa objavujem aj pri juniorkách. Mojou úlohou bolo hlavne vylaďovať to, čo Žaža s nimi nacvičila. Keďže to je teraz trochu ťažšie a práca mi nedovolí byť každý raz na tréningu, snažím sa pomáhať s vecami “pomimo”.
Čo prinieslo trénovanie detí tebe? Našla si si medzi nimi kamošky?
Čo mi prinieslo trénovanie detí? Na toto ma napadla hneď jedna rýchla odpoveď – pevné, ale že fakt pevné nervy 😀. Ale aj pochopenie, pretože určite ani ja, ani ty, sme neboli v ich veku iné. Na druhú stranu, trénovanie je pre mňa odreagovanie sa od všetkých tých problémov naokolo, pretože deti ti zavedú myšlienky úplne niekde inde.
Sabi, vieme o tebe, že si veľmi súťaživá. Rada vyhrávaš a prehry nesieš veľmi ťažko. Koho si v Spirite považovala za najväčšiu „konkurenciu“?
To je veľká pravda 😀 ale myslím, že všetky z nás sme do určitej miery súťaživé. Nie som ten typ, čo plače a “búcha si hlavu o stenu”, ak sa niečo nevydarí, lebo aj prehra nás posúva vpred, ale zase nemôžem ani povedať, že si trochu neponadávam 😀.
V Spirite som nikoho nepovažovala za konkurenciu. Každej z nás ide niečo, čo sa mne páči. Jednej ide twirling, druhej otočky, tretej zasa gymnastika. A mne ide zasa všetko 😂 (srandujem).
Bola si jedinou trénerkou, ktorá aktívne mažoretila aj po Covide. Netancovala si však so „starými“ mažoretkami, ale s omladenou zostavou našich odchovankýň. Vieme, že si od nich dostala aj prezývku Sabinka-maminka. Ako vnímaš túto zmenu? Nechýbame ti? 😃
To bola veľká náhoda, že som sa ocitla medzi tak mladými babami. Prestala som s mojou aktívnou mažoretkovou kariérou v roku 2019. Bolo to obdobie, kedy sme skončili všetky naraz z nás “starých” mažoretiek. Chcela som ostať ako trénerka, maximálne náhradník. Ale osud to zariadil inak, keďže sa jedna dievčina uprostred sezóny odhlásila 😀. Takže som nestihla ani skončiť, lebo z náhradníka som bola zasa plnohodnotná súťažiaca a pokračujem odvtedy v každej sezóne.
Ale tanec v takej zostave bol pre mňa veľkou zmenou. Keďže dievčatá sú oveľa mladšie odo mňa, vlastne vekovo sú mladšie než moja sestra, ani by mi nenapadlo, že budem s nimi súťažiť. Ale nemôžem sa sťažovať, lebo aj s nimi je kopec srandy. Len ja si musím dávať pozor na môj chabý zmysel pre humor 😂.
Myslím, že po tejto skúsenosti ma berú viac ako kamarátku než trénerku. Ten vekový rozdiel je tam cítiť, takže áno, chýba mi zostava “starých mušlí”, ale my si to vynahradzujeme.
A k tej prezývke len toľko, že tá vznikla podľa mňa len kvôli tomu, že sa to rýmuje 😄.
Spomenieš si na najťažší a naopak na najlepší moment v Spirite?
Nemám konkrétne najťažší moment. Sú to veci, na ktorých sa teraz smejem, aj keď vtedy mi bolo do plaču. Pamätám si, ako sa nám po ceste na súťaž v ČR pokazil autobus. Najhoršie na tom bolo, že jedna skupina vyrážala skorej a druhá skupina neskorej. Pri mojom šťastí je jasné, že som bola v tom pokazenom autobuse, čakajúca vo Vyškove na benzínke, či pre nás niekto príde a či súťaž vôbec stihneme.
Spomínam si aj na Hlohovec, keď sa mi na Majstrovstvách Slovenska rozviazala a spadla sukňa, a aby nebolo málo, do toho sa mi aj rozviazala čižma. 😀
Ale keď sa tak zamyslím, najhorší moment bol, keď sme vycestovali do Francúzska na sprievod. Nikdy, ale že fakt nikdy nezabudnem na to odporné ubytovanie. Skrine vyzerali tak, že keby si tam dám oblečenie do rána mi ho zožerú mole. A to nehovorím o posteli. Tam boli také pružiny, že keď som si chcela ľahnúť, posteľ ma naspäť odrazila 😀. A zase pri mojom šťastí, aby nebolo málo, celý pobyt som mala zápal stredného ucha.
A najlepší moment boli samozrejme úspešné Majstrovstvá Európy v Záhrebe.
Počas svojho pôsobenia si vystriedala veľké množstvo nechtov, ale vyniknú na tebe aj tvoje (ako my hovoríme) 6D mihalnice? Prosím, objasni nám, ako sa ti s tým mažoretilo. A čo by si povedala deťom, ak by ti takto prišli na tréning 😃
Nemôžem sa sťažovať, vždy mi baby nechty pochválili. Často sa ma pýtajú, či viem s nimi tancovať. Odpoveď je taká, že viem s tými nechtami robiť všetko, naozaj všetko 😀. A z mojich mihalníc si robíte srandu iba vy (trénerky). Takže berte si príklad od mladších dievčat.
A keby mi prídu takto na tréning? Na to nemám asi ani odpoveď 😀. Ak sú to baby už staršie, tak kľudne.
Na svojej ruke máš vytetovaný názov “Majorettes”. Sú mažoretky v tvojom živote naozaj až tak dôležité? Ak áno, tak prečo? Čo ťa na mažoretkovaní baví najviac?
Určite áno, sú pre mňa veľmi dôležité a sú mojou veľkou súčasťou. Vystriedala som veľa krúžkov, len pri tomto som vydržala až doteraz. Začala som, keď som mala 9 rokov, teraz mám 21. Našla som si tu veľa kamarátok, s ktorými sa stretávam aj mimo tréningov. Dalo mi to veľa – nových vecí, zážitkov, cestovania, ale najmä tých kamarátstiev. Najviac ma bavia, samozrejme, súťaže. Vtedy sa prebudí vo mne to druhé, súťaživé ja. 😀
